Ľudskosť (Modlitba za ľudskosť)

Nevyjedz z taniera, čo patrí iným
Mysli na chudákov uprostred zimy
Dožič aj inému kus jeho šťastia
A ver, že dobré sny sa ti raz vrátia

Neklam, že nemáš dosť, máš, čo ti stačí
To, čo máš navyše, musíš vždy strážiť
Pohlaď svet dlaňami, na to ich máme
A prilož dobrý liek vždy k ľudskej rane

Neober celý strom, neotráv studňu
Aj keď si vysoko, skloň sa k nej ku dnu
Hlt vody tomu daj, kto o ňu prosí
A v srdci nos len to, čo pútnik bosý

Čo spadlo z neba, do neba sa vráti
Kto iným nedal, akoby sám, akoby sám stratil

Pozri sa do očí deťom a chorým
Tým, čo sa chytajú aj slamky v mori
Skús plachtu rozprestrieť, keď niekto mrzne
A daj mu kus tepla, vždy ľahšie usneš

Otvor si náručie, môžeš im chrániť
Tých, čo svet vyháňa a sú tu sami
Nie, nikdy nešliapme po ľudskej biede
Všetci sme pútnici a nikto z nás nevie

Čo prišlo z neba, do neba sa vráti
Kto iným nedal, akoby sám, akoby sám stratil

Čo prišlo z neba, do neba sa vráti
Kto iným nedal, akoby sám, akoby sám stratil