Rána nocí prebdených

Rána nocí prebdených
Tých čo láskou voňajú,
Dráždivých vlhkých pier,
Čo múry zábran búrajú

Tie rána sú márnivé a dýcha na ne mráz,
Ty odchádzaš ja spomeniem si rád,
Že krásne hriechy mám na svedomí odložené,
V tajných kútoch sú a snáď mi budú odpustené

Rána nocí bezmenných,
Dávno osud mám určený,
Víno duší spriaznených
Dám si raz v tieni všedných dní
V tých uliciach každý z nás o svoj osud hrá
No ja sa len tak ľahko nepoddám.

Krásne hriechy mám na svedomí odložené
V tajných kútoch sú a raz mi budú odpustené

Krásne hriechy mám na svedomí odložené
Múdrym súdom sú na nevinnú odsudené