Jesenna laska

Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi
No ten čo ľúbil sklamal sa a ten čo sklamal ľúbi
Prach dlhých smutných letných dní na staré lístie padá
Poznala prišli neskoro, ako ho mala rada

Tak každoročne v jeseni svetlá sa tratia z duše
A človek, koník túlavý, od srdca k srdcu kluše
A pre každé chce zomierať, žiť nechce pre nijaké
Chcel by mať jedno pre seba, je mu to jedno aké

Len srdce, možno obrázok a možno tôňu iba
No pred cieľom zastaví - komu zas srdce chýba?
Zo všetkých mojich obrázkov, mámivý ošiaľ stúpa

Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi
No ten čo ľúbil sklamal sa a ten čo sklamal ľúbi
Prach dlhých smutných letných dní na staré lístie padá
Poznala prišli neskoro, ako ho mala rada

Poznala príliš neskoro, ako ho mala rada