V čase popadaje

Visí, jablko visí, v čase popadaje – v čase popadaje,
tak aj ľudstvo z epochy na epochu temnota neraz bezradne zahaľuje.

Visí, hlava visí, v slučke poľavuje – v slučke poľavuje.

Kto zlom poľuje, na pravdu sa nepýta,

nenávisť vyplavuje – nenávisť vyplavuje.

Vyletel krkavec nad končiare,
leskne sa zobák v temnej žiare.
Čosi má za lubom, dačo húta,
prišla mu chuť na kohúta.

Sedí si zloduch s temnom v hlave,
plánuje zlobu kvôli sláve.
Uškodiť človeku, svojmu bratu,
ostrí si dýku za úplatu.

Visí, hlava visí, v slučke poľavuje – v slučke poľavuje.

Kto zlom poľuje, na pravdu sa nepýta,

nenávisť vyplavuje – nenávisť vyplavuje.

Poď sem a pozri sa mi do očú,
nečakaj nič iné – len lode plné olova!
Sleduj, moje šľachy klokocú,
som odpoveď ohňa, päsť poslova!

Ty, presne ty, čo skrývaš sa za humnom, dobre si uvedom:
Beznádej vo mne, beznádej v ľudstve,

malovernosť v srdci, vyhladnutí vlci,

bitka sa nevyhrá zbraňami či silou, no na

úrovni ducha múdrosťou a pílou.

Ty, presne ty, čo skrývaš sa za izmus, chorý

radikalizmus.
Ty, presne ty! Ty presne ty!!!
Vodcovia klamú vlastný národ,
na ovciach činia chorý podvod.
Napadnúť susedov, vraždiť ľudí...
Dokedy?